Magy

Vytlač príspevok
Odporuč príspevok
Bookmark and Share PRIDAŤ NA VYBRALI.SME.SK

Prečo končí rozvodom čoraz viac manželstiev?

Nedávno som sa zamyslel nad hodnotou inštitúcie, nazvanej "manželstvo" pri čítaní niektorých reakcií v téma.pravda.sk -Prečo podľa vás končí rozvodom čoraz viac manželstiev?-.

No... nepochybne má veľmi veľa z diskutujúcich pravdu: nuda, peniaze, egoizmus, stereotyp, nedostatok sexu a pod. Zo svojho uhla pohľadu.

Ja pridám tú svoju trošku do mlyna a rozoberiem problematiku hlbšie.
Problém sa totiž skladá z viacerých faktorov, z ktorých mnohé sú prítomné už v samých začiatkoch vzťahu. Základom je a bude samotná povaha a osobnosť partnerov. Od nej sa odvíja všetko, čo v neskoršom období bude mať kľúčovú úlohu pri rozpade vzťahu a aj manželstva.
Poďme sa na to pozrieť bližšie.
Úplne na začiatku sú dve individuálne, jedinečné osobnosti. Každá má svoje sny, ciele, predsavzatia, povahové črty, spôsoby konania, rozhodovania a samozrejme určité "predispozície" na budúci vývoj ako fyzična, tak psychična.
Čo nastáva, ak sa takéto dva samostatné a jedinečné "ostrovy" stretnú?
(Berme prosím do úvahy len klasický model partnerstva a manželstva, teda monogamný vzťah typu JEDEN MUŽ + JEDNA ŽENA. O iných typoch si povieme neskôr.)
VŽDY dochádza k zmenám. Väčším či menším, u každého je to inak a aj každý to inak pociťuje. Povedať, že niekto sa reálne kvôli partnerovi zmenil viac ako ten druhý, je príliš neobjektívne.
Jednak dochádza k zmenám vnímania sveta a svojej funkcie v ňom. Stručne sa to dá označiť na zmenu z "JA vs. SVET" na "JA+ON(A) vs. SVET"
Tým je natrvalo (počas doby vzťahu) nabúraná individualita jedinca a je konfrontovaná s faktom, že nie on sám je najdôležitejšia osoba, ale buď tá druhá, alebo obaja rovnako - záleží na konkrétnej úrovni empatie daného jedinca.
Existencia v partnerstve je teda neustály boj s dosiahnutou realitou v kompromisoch a vrodenou individualitou každého z nás.
To, či niekto je lepší alebo horší potencionálny partner sa však nedá určiť jednoznačne podľa toho, či má svoju empatiu na vyššej úrovni, lebo napr. vyrastal s viacerými súrodencami, príp. v lepšej rodine, alebo nie. Tie individuálne podmienky nastanú vždy až vzájomnou kombináciou jedinečných čŕt každého z partnerov.
Ja viem, teraz možno očakávate nejaký recept, príp. schému, kto sa ku komu hodí a ktoré povahové vlastnosti a črty k sebe pasujú a ktoré nie.
Sklamem vás. Toto pole je natoľko široké a prepletené, že nie je možné ho nakresliť ani inak zobraziť. Určite nie na papieri v dvoch rozmeroch, veľmi pochybujem že by to šlo v 3D a možno by to šlo, ak by tých dimenzií bolo viac. Ale to je ešte stále sci-fi.
Sú určité osvedčené schémy, ktoré fungujú samozrejme lepšie ako iné. Napr. dominantnejšia osobnosť si viac bude rozumieť s osobnosťou submisívnou, ale nielen protiklady sú vhodný vzorec, vhodnejšie sú rovnaké alebo príbuzné záujmy partnerov, ako úplne odlišné, kde obaja partneri majú úplne iné záujmy (a potom aj ciele, názory, nálady atď.) a vlastne si nemajú po čase čo povedať.
Avšak zhrnúť to do určitého všeobecného vzorca alebo doporučenia by sa predsa snáď len dalo.
Môžeme to nazvať princíp "balansovania v rovnováhe".
Rovnováha znamená, že ak ja povolím partnerovi v tomto (zbiera tie svoje stupídne vláčiky a je toho plný byt), automaticky (či už podvedome alebo vedome) očakávam, že partner urobí nejaký ústupok v môj prospech (môžem raz do týždňa vyraziť s kamarátkami na náš obvyklý záťah po obchodoch a cukrárňach a keď sa vrátim, nikdy mi nie je nič vyčítané).
Dôležitá je samozrejme komunikácia, bez toho aby partneri o tejto hre na ústupky vedeli a dohodli sa vopred, to vlastne ani nejde. Dá sa dokonca zjednodušene povedať, že všetko v partnerstve sa odvíja od princípu RaD - rovnováha a dohoda.
Rovnováha v akomkoľvek ponímaní, aby sa obaja partneri cítili, že sú platným (A NENAHRADITEĽNÝM!!) členom v tomto partnerstve a dohoda, či skôr schopnosť sa dohodnúť na čomkoľvek a hlavne OCHOTA sa na niečom dohodnúť. A tu nastupuje tolerantnosť, ako typická, a vždy kvantitatívne rozdielna, povahová črta každého z nás. Bez nej to proste nejde nech sa snažíme ako chceme, po čase to krachne.
Môžeme si to predstaviť tak, že každý z nás je ako polovica obrovskej želatínovej gule, ktorá bola roztrhnutá a styčná plocha je jedinečným reliéfom. Hľadáme vyhovujúci protikus.
Odhadnúť dopredu, ako to s dosadnutím oboch polovíc k sebe vyzerá, je prakticky nemožné.

Vzťah dvoch ľudí vzniká dvoma spôsobmi

-spontánne (srdcom)
-vedome (rozumom)

  Spontánne vzniknutý vzťah je asi najbežnejší, odhadom 95% - dvaja ľudia sa stretnú, preskočí iskra a už to ide... Takýto vzťah je ako lotéria: vyjde? nevyjde? skúsim ďalší lós...

Vzťah naštartovaný vedome je do určitej miery ako hra na tajných agentov, mačku a myš, je to vzájomné pozorovanie, oťukávanie, hodnotenie ešte predtým, ako vstúpime oficiálne do vzťahu, alebo prehlásime, že sme "partneri". Takéto vzťahy majú logicky vyššiu šancu, že prežijú dlhšie obdobie, avšak máloktorí ľudia sú natoľko uvedomelí, aby začínali svoj vzťah takto rozumne, navyše tu viac ako v prvom prípade musí dôjsť k vzájomnej dlhodobej interakcii - aby bolo vôbec možné pozorovať a hodnotiť toho druhého z hľadiska vhodnosti či nevhodnosti pre prípadné partnerstvo. Teda musia nastať pomerne ideálne podmienky na dlhodobú interakciu, z ktorej aj tak väčšinou vzťah nevzíde.

Hlavne vzťah vzniknutý spontánne prechádza (rôznym tempom) troma základnými fázami vývoja:

- Spojenie
- Eufória
- Vytriezvenie

Prvá fáza je vlastne vždy na začiatku zoznámenia. Preskočí iskra, zafunguje chémia, láska na prvý pohľad... každý to nazýva inak, v princípe ide vždy o to isté. Podvedomie nášho mozgu zareaguje spontánne (a prehnane) na prítomnosť nejakej osoby, rozbúcha sa srdce, podlamujú sa kolená, zacítime túžbu po takom človeku. Nie je žiadnym tajomstvom, že táto túžba je najmä sexuálneho razenia.
Sekundárna fáza nastáva, ak k nejakému konsenzu dôjde. Sme partnerom(kou) opojení, nevieme sa jej(jeho) nabažiť, máme klapku na očiach, vidíme ho takého ako ho vidieť chceme, nie aký je v skutočnosti. Každý to pozná dôverne či už z vlastnej skúsenosti, alebo to vidí na iných - láska je slepá. Toto obdobie trvá rôzne dlho, nedá sa nikdy vopred stanoviť kedy skončí. Ak sa skončí PRED zmenou partnerstva na manželstvo, je veľmi veľká šanca, že prípadné neskoršie manželstvo vytrvá veľmi dlho, nezriedka až do smrti jedného, príp. oboch manželov.
Ak však nastáva koniec eufórie neskôr, je to práve ten moment, ktorý nám spôsobuje takúto vysokú štatistiku rozvodovosti. A pritom stačí tak málo. Trpezlivosť. Načo sa hrnúť do manželstva, ak nechceme ani len posúdiť argumenty iných ľudí, že ten môj partner nie je ani zďaleka taký, ako si myslím a všetky takéto reči označujem za "sprosté ohováranie a závisť". To je potom ťažká rada...
Výhrou je, ak koniec eufórie nastane ešte pred uzatvorením manželstva a my s chladnou hlavou spočítame klady a zápory a na základe takejto úvahy sa rozhodneme, či ten vzťah "trval dlho až-až" alebo má perspektívu do budúcnosti.
A čo je vlastne tou perspektívou?
Predovšetkým a hlavne schopnosť partnera/-ky porozumieť mojim potrebám a splynúť v harmonický celok.
Schopnosť vybudovať a uživiť vznikajúcu rodinu - už obaja partneri sú vlastne jej základ, bez ohľadu na legitímnosť ich zväzku.
Samozrejme tých bodov, podľa ktorých uznáme vhodnosť partnera na budúce spolužitie je veľa, počnúc prvotno-pudovými ako schopnosť ubrániť partnerku (v prípade muža) či schopnosť rodiť deti (v prípade ženy), až po také individuality, ako sú napr. schopnosť spríjemňovať môj život nejakou činnosťou, ktorú považujem ja z nejakého dôvodu za dôležitú. Tu sa už naplno prejavuje individualita každého z nás, a tak ako je pre niekoho dôležité, či má žena dlhé vlasy, krásne zuby a pevné prsia, tak pre iného môže byť dôležité, či je pracovitá alebo sčítaná, inteligentná, priebojná, staromódna, liberálna, náruživá atď.

Dovolím si tvrdiť, že láska, tá pravá láska, je niečo, čo pretrváva, aj keď už nie si sexuálne vzrušený.
A tento stav sa dá dosiahnuť len v poslednej fáze existencie vzťahu.

Pri vzťahu vzniknutom spontánne, sa však výnimočne nájde také, ktorého eufória trvá až do smrti a pritom obaja partneri sú už "triezvi". No, buďme úprimní, takých je mizivé množstvo.

Naproti tomu, vzťah vzniknutý vedome prechádza rôznymi fázami v rôznom poradí.

Všeobecne prvou fázou je utvrdzovanie - že to, ako sme partnera/ku vypozorovali, je naozaj pravda a už vo vzťahu sa o tom presviedčame. Nasledovať môžu niektoré z týchto základných fáz:

- rozčarovanie
- definitívne utvrdenie
- eufória

Prvá z nasledujúcich fáz je hádam každému jasná. V určitom bode dôjde k zlomu, kde to už ide z kopca a my zisťujeme viac a viac že partner/ka nie je ten, za akú/ého sme ho/ju považovali. Na príčine môžu byť ako chabé pozorovacie schopnosti, tak predsudky, alebo zaujatie, príp. veľmi častá je pretvárka, ktorá sa donekonečna nedá udržiavať a falošný imidž sa začne rozplývať.

Tá lepšia z nasledujúcich fáz je definitívne utvrdenie, ktoré trvá až do smrti.
Zisťujeme, že náš výber bol dobrý.
A úplne najlepšou fázou je ak to utvrdzovanie prejde ešte aj do fáze eufórie, kde vlastne k partnerovi/ke zahoríme láskou a rozumnosť vzťahu sa skĺbi s opojením. Učinený raj na zemi :)
Musím vás však uzemniť, nerobte si ilúzie, takýchto vzťahov je rovnako mizivé množstvo ako v predošlom prípade, teda že asi len jeden z milióna ľudí prežije svoj život v takom vzťahu.

Vrátime sa však k našej problematike. Zvyšujúca sa rozvodovosť.
Okrem vyššie zmienených základných faktorov, ktoré pôsobia bez ohľadu na dobu a zaužívané mravy, sú tu práve tie, ktoré vstupujú do hry dnes. Neustále sa zvyšujúce tempo životného štýlu, stres a tlak v zamestnaní, rôzne trendy a módy... Nesmieme zabúdať na to, že ľudia sa pod tlakom nových vecí menia omnoho viac ako by bolo vhodné - zo sporiadaného človeka sa stáva alkoholik, gambler...

Dôležitým faktorom je aj viera, resp. náboženstvo, ktoré sa dosť striktne stavia k otázkam, čo má a čo nemá byť, čo je správne a čo nie. Na jednej strane je to prospešné, dáva mnohým ľuďom vodítka ako sa správať, ako chápať určité veci. Bohužiaľ, na strane druhej je to neblahý vplyv v súčinnosti s "modernou" dobou. Mnohé z tradičných princípov kresťanského náboženstva v otázkach okolo rodiny sú dnes už, mierne povedané, prežitkami. Spomeniem jedno pravidlo za všetky - sex až po svadbe.
Sex tu bol, je a bude bez ohľadu epochy a trendy, bohužiaľ práve náboženstvo spravilo zo sexu a dokonca aj obyčajného ľudského tela niečo nečisté, necudné, tabuizované.
Zaujímavé... kostoly plné nahých ľudských sôch a v skutočnosti je to takmer zločin. A občas aj naozaj. Pokrytectvo? Pretvárka? Ako potom budú fungovať rodiny, ktorých základom je práve takéto náboženstvo. Dnes je zrejmé, že sa ich dlhodobo budované štandardy začínajú rúcať a to z jediného prozaického dôvodu. Sú totiž postavené na neprirodzenom vnímaní sveta, resp. jeho interpretácii. Núti človeka zakladať monogamné vzťahy s odôvodnením, že akýkoľvek iný typ vzťahu je neprípustný a hriešny.
To že akýkoľvek psychológ alebo rozumne zmýšľajúci človek vám povie, že minimálne muž je od prírody polygamný tvor, je pre cirkev neakceptovateľný fakt. Dokedy? Ja si myslím, že dlho už nie. Tak ako padol cirkvou dlho a tvrdo presadzovaný blud o tom, že Zem je centrom vesmíru a Slnko sa točí okolo nej, tak skôr či neskôr padne aj toto umelé vynucovanie "prirodzenosti". A mnoho iných.
Manželské zväzky boli udržované pohromade len silou viery, presadzovaných morálnych princípov zo strany cirkvi.
Táto neprirodzenosť a tlak sa nahromadili v mysliach ľudí po stáročia a spolu s inými činiteľmi tvorí základ dnešného neutešeného stavu v rozvodovosti. Veľmi zjednodušene povedané, cirkev si za to môže sama. Nútila ľudí do neprirodzených zväzkov a učila neprirodzeným morálnym zásadám tak dlho, až to dosiahlo "bod varu" a jo-jo efekt sa začína dostavovať.
Na jednej strane predsudky a ešte zbytky tradičných (kresťanských) princípov rodiny, na strane druhej tlak súčasnosti.

Kde to skončí?

Časť odpovede som už naznačil. Vo zväzkoch, ktoré budú manželstvami inak, ako chápeme pojem manželstvo dnes.
Zrekapitulujme si to. Čo je manželstvo? Zväzok JEDNÉHO muža a JEDNEJ ženy, potvrdený nejakým povereným úradom alebo inštitúciou.
Zámerne som zvýraznil podstatu. A ak ste inteligentní, domyslíte si okamžite, kam tým asi mierim.
Muž je od svojej podstaty polygamný tvor. Tvor, potrebujúci pre svoj život viac fyzickej sily a dobrodružstva a zmeny ako žena. Výnimky nechajme prosím stranou. Nájdu sa všade, my sa zameriavame na podstatu drvivej väčšiny.
Možno bude pre niektorých prekvapením, že už dávno (a teda aj dnes) existujú partnerské zväzky, ktoré sú nejakým spôsobom vlastne rozšírením pôvodného 1+1.
Bohužiaľ, keďže drvivá väčšina určuje pravidlá a zahŕňa to aj nadvládu pravidiel daných cirkvou, tieto neštandardné zväzky boli, sú, a ešte nejaký čas ostanú či na okraji záujmu, alebo utajované. Z jednoduchého dôvodu. Bigamia je ešte aj dnes trestný čin! Teda vo väčšine krajín, kde má kresťanstvo pomernú väčšinu populácie to tak je, že muž nemôže mať legitímne viac žien. Alebo žena viac mužov, prípadne nejaký mix oboch variánt.
Trošku napred sú v tomto smere niektoré moslimské krajiny, tam to však berú zase z úplne opačného konca, jedine muž môže mať viacero žien a tie sú podľa ich náboženstva v určitom zmysle "menejcenné" tvory. Takže zase žiaden reálny pokrok, skôr naopak.

Ak vás zaujíma problematika skupinových či rozšírených manželstiev, a ktoré neduhy súčasnosti riešia, je tu stránka, ktorá to podrobne popisuje.
Dočítate sa mimo iné, že takéto rodiny existujú aj na Slovensku!!!

Teraz by som zhrnul celú úvahu do niekoľkých viet ako odpoveď na otázku: Prečo podľa vás končí rozvodom čoraz viac manželstiev?
Moja odpoveď znie: Na základe vývoja doby, stretávania sa tradičných hodnôt s modernými, stret týchto dvoch svetov v prudkom rozvoji techniky a v súčinnosti s rôznorodosťou človeka si nevyhnutne vyžaduje svoju daň. Tradičný svet, kde čas plynul pomaly a prirodzene a rodina bola rešpektovaným základom spoločnosti, vymiera a nastupuje svet moderný, konzumný, dynamický. Do hry viac ako kedykoľvek predtým vstupujú rôzne činitele, počnúc predtým utlačovanou individualitou v prospech viery, rodiny a tradícií, končiac napr. vývojom techniky a internetu, a tieto moderné veci nás spájajú natoľko, že nám dokážu nahradiť rôznymi spôsobmi fyzickú prítomnosť iného človeka. Osamostatňujeme sa a zároveň sme viac osamelí. Obklopuje nás zrazu toľko rozmanitých vecí, že si nevieme vybrať, príp. skáčeme od jednej veci k druhej a strácame zmysel pre pojem "trvalá hodnota". Dnešný konzumný svet to ani nedovoľuje. Jeho podstatou je totiž práve "dočasná hodnota".

Dostali ste sa na záver mojej úvahy. Gratulujem za trpezlivosť. Cením si to. Ešte viac ocením, ak napíšete aspoň zopár riadkov nejakého rozumného komentára, ktorý budete vedieť aj obhájiť, vulgarizmy a osočovanie si nechajte pre seba do zrkadla.

Úvahy | stály odkaz

Komentáre

  1. magy..máš v mnohom pravdu..nepopieram..
    ale..

    za všetko môže nedostatok tolerancie..a neschopnosť vidieť aj na zlom dobré..myslím,že nech je doba akakolvek,človek je predurčený žiť v páre. Problém ale nastáva, tá dočasná hodnota. Tá sa dotýka aj párového zväzku. Dnes chcem tú,ale o dva mesiace ma prestane baviť a už chcem hentú.. tak nejako..

    lenže ľudia nie sú tovar.. ľudia majú svoje city..a tie sa týmto ráňajú a lomia..a až do takej miery,že nahradia človeka internetom,či inou vymoženosťou..

    no priznaj sam..nikdy nepohladí internet tak,ako blízky človek..či maš inú skúsenosť?..

    lebo..môže byť na nete napísane pre mna čo chce..objatie partnera,ked večer zaspávam..to to určite nenahradí..
    publikované: 15.08.2008 08:27:26 | autor: ellie.. (e-mail, web, neautorizovaný)
  2. rozvod
    čo už na zlom je niečo dobré. a internet naozaj nepohľadí! ale zotrvať vo vzťahu ak ten druhý nepohladí ani v skutočnosti je len pretvárka. deklarovať manželstvo navonok ak už nefunguje, ak dvaja nie sú chopný dotykov, rozhovorov, tak o čom to je? a keď ešte príde do toho niekto tretí? aj ten oklamaný chce mať ďalšiu čancu, možnosť. možno sa nájde niekto, kto nesklame a možno aj na základe predchádzajúcich skúsenosti sa to podarí. Nie, nie je to vôbec ľahké! každý sa musí rozhodnúť sám, či je ochotný nosiť tú "pečať" rozvedený(á), lebo priznajme si to ešte aj v dnešnej dobe je to "hriech", a najviac ťa odsúdi ten, kto nenašiel dosť odvahy alebo jednoducho nedokázal odísť a obetuje sa. Pretrpí možno fyzické týranie, možno psychické ponižovanie, nedostatok pohladenia, ....... za trvalú hodnotu manželstva. to chceme?
    to má byť správne?
    publikované: 15.08.2008 09:37:51 | autor: marika (e-mail, web, neautorizovaný)
  3. magy
    pekne je to rozobraté . je tu vidieť snahu o zovšeobecnenie podstaty problému . ja hlavný problém rozvodovosti vidím aj v dlhodobej pretvárke jedného z partnerov , v tom , že nedokáže a ani nechce komunikovať lebo si nedokáže obhájiť svoje názory , nedokáže sa objektívne pozerať na život v rodine , nedokáže akceptovať nič s čím nepríde on sám . je to egoizmus , ktorý čaká len na výhody . je ako imelo . tróni na vrcholku a čerpá živiny zo vzťahu , ale len pre seba . aj keď sa niekedy tvári , že to tak nie je . a to je práve jeho farizejské postavenie v rodine . samozrejme , že čaká na vhodnú príležitosť ako si zmeniť pohodlie života , ako zmeniť partnera alebo ako si vytvoriť nové rodinné zázemie . má na to dostatok času . veď si len tróni a hľadá . čo na tom , že druhý partner ani len netuší o jeho úmysloch . ten si myslí , že je všetko v poriadku , veď partner mu nič nevyčíta , ničoho nad ich bežný štandart nežiada . takže dôvodom na rozvod je aj egoizmus , neschopnosť jedinca prispôsobiť sa žiť vo vzťahu a nevôľa vynaložiť sily na nejaké hľadanie rovnováhy .
    neospravedlňovala by som mužov tým , že sú polygamným tvorom . skôr by som povedala , že jedinci , túžiaci po polygamii ( teraz myslím na postupné striedanie partneriek ) si nevážia niektoré hodnoty spolužitia v manželstve , resp. nie sú ochotní na seba prevziať zodpovednosť za plnenie týchto hodnôt ako je vernosť , tolerancia , prispôsobenie sa , ústretovosť . toto všetko veľmi úzko súvisí s komunikáciou . len vtedy keď sa všetko povie hneď na začiatku alebo v priebehu manželstva , tak môže od začiatku alebo postupne formovať ich vzťah . ale ak niekto mlčí a mlčí aj po rokoch tak sa nedá povedať , že by mal záujem niečo na existujúcom vzťahu meniť . čaká len na vhodnú príležitosť ako sa odraziť a žiť si ďalej po svojom . a pokým tá vhodná príležitosť nenastane , tak je stále dobrá aj pôvodná rodina . takže ak partner prehovorí až po mnohých rokoch alebo až desaťročiach už to nemôže viesť k ničomu inému len k rozpadu manželstva a následnému rozvodu .
    je ťažké ukázať na niekoho prstom a povedať „ty si vinný“ . ale priznajme si , ak nieto námietok a dialógu k nim , kto si domyslí , že niečo nie je v poriadku ?
    publikované: 15.08.2008 09:40:47 | autor: topas234 (e-mail, web, autorizovaný)
  4. marika..
    mna partner tiež jeden čas nepohladzal..začala som pohladzať ja..
    a čuduj sa svete..nastal zlom..

    vieš..tak,ako nerob to,čo nechceš,aby robili oni tebe..tak to plati aj opačne..rob inym to,čo chceš,aby robili oni tebe..

    jasne,že sú výnimky..ale..vo všeobecnosti..myslím,že ludia sa radi a skoro vzdávajú..a to práve pre tie "dočasne hodnoty"..

    čítaj príbeh sooshn..emma šla z manželstva do manželstva..alebo zo vzťahu do vzťahu..a všade to dopadalo rovnako..teda..len z názvov dedukujem..

    vieš mi povedať prečo?..

    či je ozaj pravdou,že "do svadby je každý iný a po svadbe sú všetci rovnaki?"..:)))
    publikované: 15.08.2008 09:50:08 | autor: ellie.. (e-mail, web, neautorizovaný)
  5. x
    Neviem MAGY ako to vieš? ale napísal si všetko to, na čo som ja len myslela. Asi je veľa takých manželstiev. Najhoršie podľa mňa nie sú problémy, ale to ak sa o nich nerozpráva a neriešia sa. Keď som chcela o tom rozprávať - tak som bola len jedna otravná večne reptajúca osoba. Tak som povedal, počkám keď budeš mať chuť a náladu riešiť to, príď, povedz. Ešte aj dnes po 5 rokoch čakám. Vlastne už nečakám. Ellie a s tvojim názorom, že rob iným to, čo chceš aby oni robili tebe súhlasím. Dá sa to, ale len po určitú dobu. Aj ja som toho názoru, že žena môže byť iniciatívna, ale nie stále.
    A ak chlap nie je, nech aspoň povie prečo nie.
    publikované: 15.08.2008 10:30:30 | autor: marika (e-mail, web, neautorizovaný)
  6. Magi
    prečítala som si tvoj pohľad na tému: Prečo končí rozvodom čoraz viac manželstiev
    oceňujem tvoju snahu o zovšeobecnenie problému, i keď som názoru, že čo manželstvo to iné problémy, sama som rozvedená, a nemyslím si, že som bola nejakým spôsobom neúspešná, moje manželstvo malo v danom čase svoj zmysel...
    ...otázka znie prečo teba a iných vyššia rozvodovosť nejakým spôsobom znepokojuje, v čom je tento fakt pre spoločnosť, alebo jedinca nepriaznivý
    ...topas spomína hlavný dôvod egoizmus partnera a tento dôvod sa mi zdá ako top v rebríčku dôvodu rozvodov, a tento egoizmus potom prináša rôzne prejavujúce sa komplikácie do vzťahu
    ...povedzme ak človek v priemere žije nejakých viac než 70 rokov, nevidím problém v tom, že by mal v priebehu života povedzme 2-3 partnerov ako manželov, nie súčasne ale postupne
    ...pre mňa by bol skôr problém, žiť v manželstve s viacerými "manželmi", s môjho pohľadu by išlo o absolútne neprístupnú vec, prečo? milujem svojho súčasného partnera a neviem si predstaviť, že by som sa musela o neho akýmkoľvek spôsobom deliť s niekym iným, alebo, že by som sa ja mala "dávať" niekomu inému, pre mňa je prirodzené 1+1 a tak to aj cítim
    ...samozrejme mám úctu k manželstvu a ideálne je, ak to vyjde v prvom a v jedinom manželstve, ale boriť sa životom s nesprávnym partnerom tiež nie je riešenie
    ...a posledná vec - ja aj ostatní komentátori by ocenili, keby si naše komentáre ocenil aj slovne, tak sa to robí :-)
    ...pekný deň ti želám O_ô
    publikované: 15.08.2008 14:45:17 | autor: Derechura (e-mail, web, autorizovaný)
  7. komentovanie komentárov
    Milá Derechura.

    som novacik na blogu, zacinam, netusim ako sa na komentare odpoveda. jedine asi tak, ze pridam dalsi svoj "komentar" ku komentaru... ale potom by casto vznikali nekonecne diskusie a komentovanie komentovaneho komentaru... huh... staci ak odpoviem osobne kazdemu priamo na mail? :)
    publikované: 15.08.2008 16:35:54 | autor: magy (e-mail, web, autorizovaný)
  8. magy
    Ak to nie je moc osobné, reaguj, prosím, tu. Načal(a) si zaujímavú tému, pre mňa veľmi. Škoda, že teraz musím vypnúť PC. Určite sa sem pozriem neskôr a v kľude si prečítam aj komentáre.
    publikované: 15.08.2008 18:09:23 | autor: plpko (e-mail, web, autorizovaný)
  9. Magy - odkaz v odkaze
    tvrdíš, že rozvody znamenajú "totalny rozpad moralky spolocnosti", ja si myslím, že je to zákonne dobre vyriešenie, nie je také jednoduché sa rozviesť, snáď až na výnimky, ľudia k rozvodu pristupujú zodpovedne, tvoj návrh "zmluvy o spoluziti" sa mi zdá zbytočný, spolužitie povedzme otca a mamy v manželstve ešte nie je zárukou dobrej výchovy detí, i keď netvrdím, že by to nebol akýsi predpoklad, za výchovu detí sú zodpovední rodičia, matka zvlášť a otec zvlášť,
    ....a v tomto smere by bolo skôr potrebné vyučovanie predmetu "Rodinná výchova" v rámci školského vzdelánia, jedinec takto aspoň teoreticky nadobudne zodpovednosť za výchovu detí
    ...ja som zotrvávala v manželstve len kvôli svojim synom, zodpovedne som k tomu pristupovala, ale nemyslím si, že práve toto zaručilo nejakú povedzme správnu výchovu synov, starší syn odišiel z domu pri prvej príležitosti, nemohol sa zniesť so svojim otcom, toto ma utvrdilo v tom, že rozvod je jediné riešenie, mám po ňom, našla som človeka s kým začínam odznovu, obaja synovia sú so mnou a nemyslím si, že by boli drzí a skazení, práve naopak sú moji najmilší,...
    Magi ja píšem len za seba a úprimne vyjadrujem len svoj názor, želám všetko dobré O_ô
    publikované: 15.08.2008 19:12:39 | autor: Derechura (e-mail, web, autorizovaný)
  10. komentar k vsetkym komentarom...
    takze pokracujeme v diskusii. teraz to vezmem pekne zvrchu od prveho komentaru.

    ellie - tu toleranciu som spominal v clanku (...A tu nastupuje tolerantnosť, ako typická, a vždy kvantitatívne rozdielna, povahová črta ....) , ale LEN na nedostatok tolerancie by som nezvaloval. Ozaj, ma cenu spominat vlastnosti ako tolerantnost, uprimnost, snaha urobit vsetko pre vztah? Ved to by malo byt prvorade a samozrejme!
    - s tym predurcenim zit v pare nie som si velmi isty. historia ludstva a cloveka hovori pre aj proti tomuto argumentu. su ludia ktori si nedokazu predsavit zit inak ako v pare, a su ludia, ktori prave toto nedokazu.
    - s tym pohladenim a fyzickou pritomnostou nejakej osoby samozrejme suhlasim. k tomu niet co dodat. ale ako som spomenul vyssie - niekomu na cely zivot vystaci jeden partner, inemu sa po urcitom case zunuje a citi potrebu ho vymenit. kazdy sme iny.

    marika - tvoja reakcia mi trosku ubieha mimo ramca danej temy, citim dost silu osobnu zainteresovanost. ale inak samozrejme suhlasim.

    Derechura - takze - rozhodne problem nezovseobecnujem, skor sa ho snazim problem rozpitvat tak hlboko, ako sa len da. cela tvoja stat od "v dlhodobej pretvárke..." az po "hľadanie rovnováhy" je tiez ako pri marike, podana hlavne z osobnej skusenosti. netvrdim vsak, ze to je zle.
    s tou polygamiou... hmm... nebudem sa hadat. kazdy to vidime inak a mozeme mat pravdu obaja alebo nikto. muzi proste rozmyslaju a hladia na tieto otazky inak ako zeny. to je na debatu donekonecna. vypichnem jednu z klucovych casti tvojho komentara: "všetko veľmi úzko súvisí s komunikáciou". Dovolim si tvrdit, ze v urcitom zmysle takmer vsetko stoji a pada na komunikacii. Aj ked som zazil sam na sebe vztah, kde sme si rozumeli absolutne a bez slov. Naozaj bez slov. (Ale to je iny pribeh, a mozno to sem niekedy hodim)

    zase marika "Najhoršie podľa mňa nie sú problémy, ale to ak sa o nich nerozpráva a neriešia sa." Zasah do cierneho, niet co dodat.

    plpko - budem sa snazit, som tu novy, ucim sa a rozhladievam (ach ta gramatika...) pripravujem pokracovanie temy, kde zhrniem vase komentare, rozoberiem problematiku z dalsieho uhla a uvidime kam to bude pokracovat...

    Derechura - "zakonne dobre vyriesene"... a vies ze ja tento pocit uz nemam??? bez urazky veriacich, ale tak ako po dvoch ci kolkych tisicrociach neplatia mnohe z bozich zakonov, tak aj svetske zakony boli a su VZDY tvorene a aplikovane na danu dobu, podmienky, zvyky, vyvoj, epochu. Drzat sa prezitkov len preto ze "je to v zakone a hotovo"... hmm... to je spiatocnictvo. Doba sa meni, zvyky sa menia, preco by sa nemali adekvatne k tomu prisposobovat zakony? Pred storocim-dvoma by uzakonenie homosexualnych partnerstiev bolo nieco neslychane a kto by prisiel s tymto navrhom, tusim by ho ukamenovali. Dnes? Normalna vec. Zmierte sa s tym, ze ludia zahadzuju prezitky tak ako plavky zahalujuce telo od kotnikov az po krk... Osobne budem rad, ak napr. obycajne nahe telo uz nebude hriech a kvoli jednej bradavke (vid iny moj clanok) sa nebudu robit take cirkusy. Mnoho veci by sa malo zmenit. A to je jeden z dalsich problemov, ktory ja vidim. Doba napreduje rychlo, ale zakony a moralka zaostava. Ludia ako jednotlivci by chceli, ale prezitky, urcite institucie a byrokracia nepovoli. Zakonite musi dochadzat k problemom...

    Ale odbocil som od temy - problem je proste zlozitejsi, ako to zhadzovat len na egoizmus, netoleranciu ci nedostatok komunikacie. V kazdom rozpadnutom vztahu ci manzelstve je tento pomer iny, snazil som sa najst co najviac klucovych momentov pre co najsirsiu aplikaciu.

    Tesim sa na dalsie komentare - najme v pokracovani temy, ktoru uz kompletujem a zanedlho sa budete moct do nej zahryznut.
    publikované: 16.08.2008 07:11:10 | autor: magy (e-mail, web, autorizovaný)
  11. Dnesna rozvodost
    je vysoka az prilis a ma viacero faktorov . Jednym z nich je obrovsky "kulturny" tlak cize konzumny sposob zivota ...za nou je aj neucta a nezodpovednost cloveka voci sebe samemu, svojmu protajsku a svojej rodine. Myslim to presne tak ako to pisem.
    Z nasho zivota sa vytratili hodnoty cloveka ako takeho..ked sa vratite ku svojim starym rodicom zistite ze u nich to existovalo a drzali sa toho (a nemyslim si ,zeby vtedy neexistovala nevera a pod. veci..to je , bolo aj bude..). To co zalozili sa snazili udrziavat a dat pevne zaklady nielen kvoli sebe ale aj kvoli tym, ktorych splodili!...a zakladom kazdeho a akehokolvek vztahu nie je len laska, pritazilivost, sex ...je to (v prvom rade)aj vzajomna ucta a dostojnost --bez toho nemoze existovat akykolvek vztah (dokonca ani vztah matky a deti napr....) ... a este nieco a dost ale naozaj dost dolezite..to je tzv.emancipacia+feminizmus a potieranie toho krasneho co je nam ludom dane od prirody...
    publikované: 16.08.2008 10:42:17 | autor: ira (e-mail, web, neautorizovaný)
  12. re: Dnesna rozvodost
    IRA, MAS PRAVDU, K TYMTO DALSIM BODOM AKO UCTA A POD. SA VRATIM V DRUHEJ CASTI CLANKU, KTORY UZ PRIPRAVUJEM.
    publikované: 16.08.2008 23:48:46 | autor: magy (e-mail, web, autorizovaný)
Pozor, na konci je potreba spočítať neľahkú matematickú úlohu! Inak komentár nevložíme. Pre tých lenivejších je tam tlačidlo kúzlo.



Prevádzkované na CMS TeaGuru spoločnosti Singularity, s.r.o., © 2004-2014